Pri tvorbe vzdelávacieho systému, ako aj pri budovaní prostredia ŽivoZeme sme vychádzali z waldorfskej pedagogiky. Ide o tradičné vzdelávanie založené začiatkom 20. storočia a mnohé jeho princípy, vtedy novátorské sa postupom času zabudovali aj do štátnych škôl v mnohých krajinách.
Podobne ako antropozofia, ktorá stojí za obsahom waldorfskej školy je nám blízka aj sofiológia, ktorá vyviera napríklad aj zo životných diel Jána Amosa Komenského, či Ľudovíta Štúra. Ide najmä o komplexné poznanie, ktoré má obsahovať súčasne vedecký pohľad, zmyslové poznanie i duchovnú stránku veci. Pracujeme s prepájaním predmetov v prednášaných témach, podobne ako sa aj v živote objavujú analógie vo viacerých oblastiach. Lingvistika súvisí s prírodovedou, ale aj s psychológiou. V prírode nachádzame matematické zákonitosti. V mytológii objavujeme kozmológiu či psychológiu.
V duchu trojnosti sa aj vzdelávanie detí zameriava súčasne na rozum, cit a vôľu. Počas vzdelávania deti zažívajú hodiny, kedy sprievodca stojí pred nimi a podáva im látku v rozprávanom príbehu. Tú istú látku sa inokedy vyberú spoznávať von, za bránu ŽivoZeme vo forme pokusov, pozorovaní a vlastných úvah. A nakoniec je možné látku zobraziť aj hudobne, výtvarne, či v cudzom jazyku.
Zvláštnu pozornosť venujeme oslavám – tradičným, pohanským, ľudovým – predovšetkým tým, ktoré pripomínajú prirodzené cykly v prírode aj v ľudskom vnútri. Tieto slávnosti rozvíjajú harmóniu vo vzťahoch aj v osobnosti dieťaťa a ukrývajú múdrosť. Táto je najskôr skrytá v príbehu, no postupom času sa každý naučí rozpoznávať ju, pomenovať a najmä používať ju vo svojom živote.
Živozem je živá, prieči sa jej akákoľvek dogma, náboženská, či politická príslušnosť. Každé dieťa je chápané ako individualita, pracujeme na tom, aby rôzne typy osobností, ktoré sa medzi deťmi nachádzajú, mali možnosť svoj temperament využiť. Namiesto toho, aby ním trpeli.